Zas rozprestieram hodvábny plášť ukrývajúc podeň svety. Farebné, šuchotavé, orosené mojím dotykom.
Chladím ich jemne, pohládzam nevyzradené, zvádzam do tajomstva.
Bozkávam ich a láskam v tichu rána skôr, než prebrodím potoky.
Slnečným lúčom unikám nad končiare unášajúc vydýchnuté sny.
Pssst, už ma niet...
