Dievča z papradia

Koráb

2009-04-02T11:43:00.002+01:00

Mám pred očami obrovskú loď. Som vietor, ktorý napína jej plachty a ženie ju vpred. Mohutný trup lode čerí vodu, more ju púšťa pomedzi prsty, nebo je modré, modrulinké. Vzduch sa chveje teplom. Na lodi pracujú polonahí námorníci, po tvári im stekajú kropaje potu, slnko nemilosrdne páli, nikde ani obláčika.

Zadujem mocne sa opierajúc do plachiet a pri tom narážam do tvárí unavených ľudí. Vpletám im do vlasov vôňu mora. Vôňu rýb. Vlhko a sviežosť oceánu.
Som vietor, splývam so živlom vody, nesiem ju spenenú vo svojom náručí.

Ach, nespútanosť...

Hmla

2007-10-20T13:04:00.000+01:00

Zas rozprestieram hodvábny plášť ukrývajúc podeň svety.
Farebné, šuchotavé, orosené mojím dotykom.
Chladím ich jemne, pohládzam nevyzradené, zvádzam do tajomstva.
Bozkávam ich a láskam v tichu rána skôr, než prebrodím potoky.
Slnečným lúčom unikám nad končiare unášajúc vydýchnuté sny.
Pssst, už ma niet...

Bosá a strapatá

2007-06-21T10:34:00.000+01:00

...nočnou oblohou kráčam, jednou rukou si roh zásterky pridŕžam a druhou do nej zdvihnuté hviezdy ukladám. Mesiac mi dovolil :)

...ku kmeňu stromu sa túlim, teplou dlaňou jeho drsnú kôru pohládzam. Tichúčko mu šepkám svoje tajomstvá...

...nad hladinou rieky sa skláňam, chladnú vodu nohami čerím, tvár k bratovi Slnku dvíham a svoje pery mu k bozkom ponúkam...

...medzi machom a papradím chodidlá mi šteklí rosa, točím sa... tancujem, smejem sa šťastne...

SOM STRAPATÁ A BOSÁ

Pustovník

2007-05-30T15:06:00.000+01:00

V horúcom piesku vyprahnutej púšte pod bielym slnkom zvlnený vzduch dýcham. Do starej vyblednutej sutany som zavinutá, deravá kapucňa je mojím obranným štítom odrážajúcim útočiace lúče. Okolo bedier sťa púštny had ovíja ma vydratý opasok a kráčajúc k horizontu zanechávam za sebou stopy bosých nôh. Vietor mi robí spoločníka, hviezdam sa ukláňam a rannej rose žehnám... Pod modrým nebom som. Na Matku Zem si líham. Nepočítam dni a nepočítam noci.

...a svet sa so mnou točí.

Na brehu mora

2007-04-26T10:26:00.000+01:00

...čakám na brehu mora, voľne pohodená medzi mušľami. So šumením spenených vĺn splývam a z dlane do dlane si piesok presýpam...

...ty si to šumenie, ktoré chýba bohovi mora, lebo bez neho boha niet... Nesplývaš, lež trčíš spomedzi všednosti, ale nikto to nevidí. Až ten, čo načrie do tvojho srdca, nájde tvoju nekonečnosť...

Strom

2007-04-09T20:18:00.000+01:00

Mohutný, košatý, rozkonárený, s obrovským kmeňom. Koruna šumiaca lístím, zeleňou, čerstvým vzduchom, teplým večerom. Sme tam, ako v najtajnešom úkryte, ako v najpevnejšom a zároveň najnežnejšom objatí. Sedíme na jeho hrubých konároch, ony nám podopierajú chrbty. Sme tam, ty a ja, oproti sebe. Ticho sa navzájom usmievame do očí. Rozprávame sa pohľadom a dýchame nevypovedané slová. Dobre nám je, neskutočne dobre, príjemne, letargicky, zasnene... Všetko o sebe vieme, čas sa zastavil.

Medzi jabloňovými kvetmi

2007-03-07T21:48:00.000+01:00

Len tak... celkom obyčajne... bez kravaty a saténových šiat. V korune stromu medzi jabloňovými kvetmi ovoniavam detstvo a hompáľam pri tom nohami. Tiež len tak - zo zvyku a pretože sa mi chce.

Bledomodrá obloha presakuje pomedzi biele kvety s ružovkastými líčkami. Sú čerstvo prebudené, nuž si starostlivo povystierali strapaté lupienky, zacerili sa slnku do tváre a nedbanlivo otrčiac svoju krásu svetu vítajú prvých včelích nápadníkov.

Zoskočím dolu do nesmelo zelenajúcej sa trávy, prstami jej prečešem pár rozcuchaných stebielok... vďačná sa na mňa usmeje darujúc mi bodkovanú pánbožkovu kravičku. Červenajúca sa lienka, mierne vykoľajená z tepla mojej dlane, pobehuje po nej hore - dolu. Vôbec netuší, ako ma šteklí svojimi maličkými nôžkami. Zrazu rozprestrie jemné krídelká a ufrnkne mi rovno do neba. Zamávam jej a zakričím: nezabudni pozdraviť Adelku!

... Jar ma dnes mocne objala :)

Šteklíš ma...

2007-03-07T21:08:00.000+01:00

... ako ranné kvapky dažďa,
ako poludňajšie lúče slnka,
ako večerný vánok,
ako mihotavé svetlo nočných hviezd.

V prérii

2007-01-19T16:31:00.000+01:00

Dnes som stará indiánka sediaca na zemi pred farebným vigvamom.

Fajčiac kalumet navliekam vetru tabakové prstene. Pohľadom objímam šírku prérie a za úsmevom, ktorý by predčil aj samotnú Monu Lisu, o ktorej vôbec netuším, si ukrývam nespútané predstavy o jazde na chrbte neosedlaného mustanga.

V tmavých prižmúrených očiach sa mi odráža pravé indiánske slnko červenajúce sa rovnako ako pokožka mojej vráskavej tváre. Netuší, že kým sa skotúľa za horizont stiahnúc so sebou rybami voňajúci deň, stihnem si uchmatnúť za priehrštie z jeho teplých lúčov. Odložiac fajku si zmierená ľahnem do trávy a zasnívam sa do večnosti...

Splývanie

2007-01-18T00:13:00.000+01:00

Stojac na vysokom skalnatom brale zatvorím oči. Tri... dva... jeden... skok!

Rútim sa strmhlav dolu, pričom cítim prúdenie vetra - na tvári, vo vlasoch, všade.
Rozpažené ramená sa mi odrazu menia na krídla a tesne nad zemou vzlietnem prudko hore. Priamo do slnka! Jeho teplo ma mení na paru.
Zmiešaná s tmavými oblakmi sa zlejem v silnej búrke rovno do mora. Ponoríš sa do mňa a keď splynieš s mojou slanou chuťou nenápadná k tebe preniknem štrbinkou medzi perami. Spolu s teplou krvou budem putovať tvojím telom a budem v tebe šumieť ako to dažďom zbičované more.

Medová

2007-01-14T22:01:00.000+01:00

Rozlievam sa ako mlieko, roztekám sa ako med.

Omáčam doňho svoje prsty a natieram nimi tvoju tvár - rovnako sa indián maľuje bojovými farbami. Teraz si sladký, voňavý a zlatistý.

Odráža sa v nás slnko... v tvojej medovej tvári a v mojich prstoch.

PREŽIŤ

2007-01-11T16:09:00.000+01:00

Polonahý. Srdce chvejúce sa napätím dobrodružstva. Prudko dýchajuci vlhký vzduch divočiny, omamné výpary rastlín padajúcich pod ostrím lesknúcej sa mačety. Na krku zimomriavky, sluch napnutý, svaly tela v pohotovosti, pripravené na prípadnú obranu pred útočiacou šelmou. Strachom rozšírené oči, hladina adrenalínu dosahuje maximum. Bez najmenšieho zaváhania odvážne predierajúci sa vpred. Krok za krokom ponárajúc sa hlbšie a hlbšie do neprečítaných tajomstiev džungle. Sprevádzaný hlasným škrekotom farebného vtáctva a vyplašených opíc. Snažiaci sa prežiť v prítomnosti.

Ako JA... Ako TY... ako všetci MEDZI nami.

Spomedzi papradia

2006-11-07T20:25:00.000+01:00

Pozerám hore na Mesiac. Dnes je famózny. Obrovská guľa, pokojne visiaca v dúhovom opare, rozjasňujúca noc. Dokonalá chladná krása... Vláčna sa snažím uletieť madam reálii... Tiahnite ďalej, moje oblaky. V ústrety Severáku. Nemo sa dívaš na mňa, ako som voľne pohodená medzi papradím. Poď sa so mnou flákať, poď sa vyšantiť s myšlienkami. Už sme sa dávno nie.

Občas si niečo vo mne žiada ujsť, občas niečo vo mne kričí po úniku. Zasa som zaseknutá v čase. Išla by som skúsiť let v balóne. Najlepšie v osemnástom storočí. Francúzska panička v saténových šatách, stiahnutá vyzývavým korzetom a voňajúca drahým parfumom. Každých 5 minút, ukrytých medzi padajúcimi zrnkami piesku v presýpacích hodinách závrat z výšky a nedostatku kyslíka, no v rozbúšenom srdci radosť z experimentu. Hriešne sa vyžívajúca vo vetre.

Ty sa máš kamarát, tebe je hej. Ty si tam visíš celé stáročia a pozeráš, ako sa rodíme a umierame. Ako sa snažíme žiť. Niekedy voľne pohodení medzi papradím. Hej Bože..! Bol to dobrý nápad, vytvoriť na nebi ľuďom kamaráta. Tá veľká guľa sa mi ráta.

Gaštanová

2006-11-07T00:37:00.000+01:00

Na konci leta
uprostred rozmazaných snov
nezbedne vpletáš
do mojich vlasov vôňu gaštanov.
Kamarát vietor sa mi s nimi hráva,
nuž ho nechávam, nech sa vyzabáva
a nepácham hriechy hrebeňom.