V horúcom piesku vyprahnutej púšte pod bielym slnkom zvlnený vzduch dýcham. Do starej vyblednutej sutany som zavinutá, deravá kapucňa je mojím obranným štítom odrážajúcim útočiace lúče. Okolo bedier sťa púštny had ovíja ma vydratý opasok a kráčajúc k horizontu zanechávam za sebou stopy bosých nôh. Vietor mi robí spoločníka, hviezdam sa ukláňam a rannej rose žehnám... Pod modrým nebom som. Na Matku Zem si líham. Nepočítam dni a nepočítam noci.
...a svet sa so mnou točí.
