Pozerám hore na Mesiac. Dnes je famózny. Obrovská guľa, pokojne visiaca v dúhovom opare, rozjasňujúca noc. Dokonalá chladná krása... Vláčna sa snažím uletieť madam reálii... Tiahnite ďalej, moje oblaky. V ústrety Severáku. Nemo sa dívaš na mňa, ako som voľne pohodená medzi papradím. Poď sa so mnou flákať, poď sa vyšantiť s myšlienkami. Už sme sa dávno nie. Občas si niečo vo mne žiada ujsť, občas niečo vo mne kričí po úniku. Zasa som zaseknutá v čase. Išla by som skúsiť let v balóne. Najlepšie v osemnástom storočí. Francúzska panička v saténových šatách, stiahnutá vyzývavým korzetom a voňajúca drahým parfumom. Každých 5 minút, ukrytých medzi padajúcimi zrnkami piesku v presýpacích hodinách závrat z výšky a nedostatku kyslíka, no v rozbúšenom srdci radosť z experimentu. Hriešne sa vyžívajúca vo vetre.
Ty sa máš kamarát, tebe je hej. Ty si tam visíš celé stáročia a pozeráš, ako sa rodíme a umierame. Ako sa snažíme žiť. Niekedy voľne pohodení medzi papradím. Hej Bože..! Bol to dobrý nápad, vytvoriť na nebi ľuďom kamaráta. Tá veľká guľa sa mi ráta.
