utorok, novembra 07, 2006

Spomedzi papradia

Pozerám hore na Mesiac. Dnes je famózny. Obrovská guľa, pokojne visiaca v dúhovom opare, rozjasňujúca noc. Dokonalá chladná krása... Vláčna sa snažím uletieť madam reálii... Tiahnite ďalej, moje oblaky. V ústrety Severáku. Nemo sa dívaš na mňa, ako som voľne pohodená medzi papradím. Poď sa so mnou flákať, poď sa vyšantiť s myšlienkami. Už sme sa dávno nie.

Občas si niečo vo mne žiada ujsť, občas niečo vo mne kričí po úniku. Zasa som zaseknutá v čase. Išla by som skúsiť let v balóne. Najlepšie v osemnástom storočí. Francúzska panička v saténových šatách, stiahnutá vyzývavým korzetom a voňajúca drahým parfumom. Každých 5 minút, ukrytých medzi padajúcimi zrnkami piesku v presýpacích hodinách závrat z výšky a nedostatku kyslíka, no v rozbúšenom srdci radosť z experimentu. Hriešne sa vyžívajúca vo vetre.


Ty sa máš kamarát, tebe je hej. Ty si tam visíš celé stáročia a pozeráš, ako sa rodíme a umierame. Ako sa snažíme žiť. Niekedy voľne pohodení medzi papradím. Hej Bože..! Bol to dobrý nápad, vytvoriť na nebi ľuďom kamaráta. Tá veľká guľa sa mi ráta.

3 komentáre:

luboš povedal(a)...

katka je to velká krása čo si vytvorila! Si ohromne duchaplný človek, lebo umenie je vyložene duchovná záležitosť. Ďakujem, že som mohol stráviť pár príjemných chvíľ, pri čítaní tohoto dielka. Úžasné!!! Ešte raz, vrelá vďaka!!!
Pa a prajem Ti aby si našla šťastie vo svojom živote...

sas povedal(a)...

velmi, velmi pekne... som rada, ze som to tu nasla :) linkujem si ta

biker povedal(a)...

pekne, pekne