Na brehu mora

...čakám na brehu mora, voľne pohodená medzi mušľami. So šumením spenených vĺn splývam a z dlane do dlane si piesok presýpam...

...ty si to šumenie, ktoré chýba bohovi mora, lebo bez neho boha niet... Nesplývaš, lež trčíš spomedzi všednosti, ale nikto to nevidí. Až ten, čo načrie do tvojho srdca, nájde tvoju nekonečnosť...

Strom

Mohutný, košatý, rozkonárený, s obrovským kmeňom. Koruna šumiaca lístím, zeleňou, čerstvým vzduchom, teplým večerom. Sme tam, ako v najtajnešom úkryte, ako v najpevnejšom a zároveň najnežnejšom objatí. Sedíme na jeho hrubých konároch, ony nám podopierajú chrbty. Sme tam, ty a ja, oproti sebe. Ticho sa navzájom usmievame do očí. Rozprávame sa pohľadom a dýchame nevypovedané slová. Dobre nám je, neskutočne dobre, príjemne, letargicky, zasnene... Všetko o sebe vieme, čas sa zastavil.