pondelok, apríla 09, 2007

Strom



Mohutný, košatý, rozkonárený, s obrovským kmeňom. Koruna šumiaca lístím, zeleňou, čerstvým vzduchom, teplým večerom. Sme tam, ako v najtajnešom úkryte, ako v najpevnejšom a zároveň najnežnejšom objatí. Sedíme na jeho hrubých konároch, ony nám podopierajú chrbty. Sme tam, ty a ja, oproti sebe. Ticho sa navzájom usmievame do očí. Rozprávame sa pohľadom a dýchame nevypovedané slová. Dobre nám je, neskutočne dobre, príjemne, letargicky, zasnene... Všetko o sebe vieme, čas sa zastavil.

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

tak ukludnujuce... pri citani utekam z tohto zblazneneho sveta niekam kde vladne pokoj a rovnovaha... dobre mi je ked citam tvoje riadky :), ako keby mali zmenit svet :)
papa, tesim sa na dalsie a dalsie clanky :))
Treska