Mám pred očami obrovskú loď. Som vietor, ktorý napína jej plachty a ženie ju vpred. Mohutný trup lode čerí vodu, more ju púšťa pomedzi prsty, nebo je modré, modrulinké. Vzduch sa chveje teplom. Na lodi pracujú polonahí námorníci, po tvári im stekajú kropaje potu, slnko nemilosrdne páli, nikde ani obláčika.
Zadujem mocne sa opierajúc do plachiet a pri tom narážam do tvárí unavených ľudí. Vpletám im do vlasov vôňu mora. Vôňu rýb. Vlhko a sviežosť oceánu.
Som vietor, splývam so živlom vody, nesiem ju spenenú vo svojom náručí.
Ach, nespútanosť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára