Dnes som stará indiánka sediaca na zemi pred farebným vigvamom. Fajčiac kalumet navliekam vetru tabakové prstene. Pohľadom objímam šírku prérie a za úsmevom, ktorý by predčil aj samotnú Monu Lisu, o ktorej vôbec netuším, si ukrývam nespútané predstavy o jazde na chrbte neosedlaného mustanga.
V tmavých prižmúrených očiach sa mi odráža pravé indiánske slnko červenajúce sa rovnako ako pokožka mojej vráskavej tváre. Netuší, že kým sa skotúľa za horizont stiahnúc so sebou rybami voňajúci deň, stihnem si uchmatnúť za priehrštie z jeho teplých lúčov. Odložiac fajku si zmierená ľahnem do trávy a zasnívam sa do večnosti...
