Splývanie

Stojac na vysokom skalnatom brale zatvorím oči. Tri... dva... jeden... skok!

Rútim sa strmhlav dolu, pričom cítim prúdenie vetra - na tvári, vo vlasoch, všade.
Rozpažené ramená sa mi odrazu menia na krídla a tesne nad zemou vzlietnem prudko hore. Priamo do slnka! Jeho teplo ma mení na paru.
Zmiešaná s tmavými oblakmi sa zlejem v silnej búrke rovno do mora. Ponoríš sa do mňa a keď splynieš s mojou slanou chuťou nenápadná k tebe preniknem štrbinkou medzi perami. Spolu s teplou krvou budem putovať tvojím telom a budem v tebe šumieť ako to dažďom zbičované more.