Dnes som stará indiánka sediaca na zemi pred farebným vigvamom. Fajčiac kalumet navliekam vetru tabakové prstene. Pohľadom objímam šírku prérie a za úsmevom, ktorý by predčil aj samotnú Monu Lisu, o ktorej vôbec netuším, si ukrývam nespútané predstavy o jazde na chrbte neosedlaného mustanga.
V tmavých prižmúrených očiach sa mi odráža pravé indiánske slnko červenajúce sa rovnako ako pokožka mojej vráskavej tváre. Netuší, že kým sa skotúľa za horizont stiahnúc so sebou rybami voňajúci deň, stihnem si uchmatnúť za priehrštie z jeho teplých lúčov. Odložiac fajku si zmierená ľahnem do trávy a zasnívam sa do večnosti...
6 komentárov:
tuzis splynut s prirodou, zit spata so zemou? unava civilizaciou, to chce dovolenku :)
LOL, asi ano :)))
Okrem toho si casto predstavujem ake by to bolo narodit sa v inom case, inom priestore, uprostred inej spolocnosti a mentality...
večnosť nemusím, ale snívam veľmi rada...hoci kto vie, či by sa mi po zrealizovaní sna aj večnosti nezachcelo...:)
ja sa tu len tak rozcitavam:) a je mi fajne
len pozor, aby si snivanim o vecnosti neprespala krasnu pritomnost...
prítomnosť chytám za pačesy :) v snoch poľujem na dobrodružstvo a lietam do nepoznaných dimenzií...
Zverejnenie komentára