Len tak... celkom obyčajne... bez kravaty a saténových šiat. V korune stromu medzi jabloňovými kvetmi ovoniavam detstvo a hompáľam pri tom nohami. Tiež len tak - zo zvyku a pretože sa mi chce.
Bledomodrá obloha presakuje pomedzi biele kvety s ružovkastými líčkami. Sú čerstvo prebudené, nuž si starostlivo povystierali strapaté lupienky, zacerili sa slnku do tváre a nedbanlivo otrčiac svoju krásu svetu vítajú prvých včelích nápadníkov.
Zoskočím dolu do nesmelo zelenajúcej sa trávy, prstami jej prečešem pár rozcuchaných stebielok... vďačná sa na mňa usmeje darujúc mi bodkovanú pánbožkovu kravičku. Červenajúca sa lienka, mierne vykoľajená z tepla mojej dlane, pobehuje po nej hore - dolu. Vôbec netuší, ako ma šteklí svojimi maličkými nôžkami. Zrazu rozprestrie jemné krídelká a ufrnkne mi rovno do neba. Zamávam jej a zakričím: nezabudni pozdraviť Adelku!
... Jar ma dnes mocne objala :)
1 komentár:
...si tu tak sedím a hompálam nohami...a jar nikde, tak aspoň že u teba ju človek nájde :)
Zverejnenie komentára