Zas rozprestieram hodvábny plášť ukrývajúc podeň svety. Farebné, šuchotavé, orosené mojím dotykom.
Chladím ich jemne, pohládzam nevyzradené, zvádzam do tajomstva.
Bozkávam ich a láskam v tichu rána skôr, než prebrodím potoky.
Slnečným lúčom unikám nad končiare unášajúc vydýchnuté sny.
Pssst, už ma niet...
3 komentáre:
amalka kde si...tak som vyhladol po pismenkach...dufam ze sa ti dobre vodi a ze vsetko ide po svojej ceste tak ako by malo...chybas...maj sa krasne+!
naucil vela
ono sto sam bio oblicje za, hvala
Zverejnenie komentára